V roku 2025 sa flexibilita a akumulácia energie posúvajú z okrajovej témy do prvých polí. Predtým sa o nich hovorilo ako o zaujímavej technológii do budúcnosti. Dnes už ide o praktický nástroj, ako zvládnuť rastúci podiel obnoviteľných zdrojov, ustáť cenové výkyvy a zároveň znížiť náklady. Zjednodušene povedané: bez flexibility to ďalej nepôjde.

S pribúdajúcimi fotovoltikami a ďalšími obnoviteľnými zdrojmi energie pribúda aj momentov, keď elektriny máme veľa – alebo naopak málo. Predtým to riešili uhoľné elektrárne, dnes sa ale hľadajú modernejšie cesty, ako vyrovnávať rozdiely medzi výrobou a spotrebou energie v reálnom čase.

„Najlepšie nákladovo optimalizovanú budovu bude mať ten, kto energiu nielen spotrebováva a vyrába, ale vie s ňou aj flexibilne nakladať,“ hovorí obchodný riaditeľ Energovision.

A práve v tom zohráva kľúčovú úlohu akumulácia – teda ukladanie prebytkov energie na neskôr.

Realizácia fotovoltickej elektrárne pre firmu.

Batériové systémy dnes nie sú len doplnok k fotovoltike (fotovoltaike). Stávajú sa aktívnym prvkom v riadení celej energetiky. Čo všetko vie?

  • Uložiť prebytky napríklad z Vašej fotovoltiky a využiť ich, keď slnko nesvieti
  • Vyrovnávať špičky v čase najväčšieho zaťaženia.
  • ‍Poskytovať služby výkonovej rovnováhy a pomáhať stabilizovať sieť – za odmenu.

Jedným z praktických príkladov, je projekt realizovaný vo firme, ktorá sa zaoberá logistikou potravín. Spoločnosť sa rozhodla investovať do fotovoltaiky s výkonom 500 kW a škálovateľným riešením pre skladovanie energie s kapacitou 217 kWh – batériové úložisko (BESS) od Wattstor. Primárnym cieľom bolo zabezpečiť záložný zdroj energie – v prípade výpadku by totiž došlo k znehodnoteniu uloženého tovaru. Zároveň chcela firma znížiť svoju závislosť na drahých dodávkach zo siete a optimalizovať náklady. Batériové úložiko sme vybrali i kvôli inteligentnej platforme pre riadenie energie, ktorá umožní pripojiť distribuované zdroje energie (DER), maximalizovať výrobu na mieste inštalácie fotovoltiky, vytvoriť buffer medzi fotovoltikou a nestálosťou cien a odstrániť limity pripojenia.

Výsledok? Úspora 68 % spotreby energie, čo je v rámci priemyselného objektu veľmi výrazný pokles. Návratnosť investície vychádza na 7 rokov, a pokiaľ firma začne batériu využívať aj pre služby výkonovej rovnováhy (napríklad arbitráž alebo podpora stability siete), môže sa skrátiť na približne 5 rokov.

Tento príklad dobre ukazuje, že batérie už dnes nie sú len záložný systém – v kombinácii s fotovoltikou a šikovným riadením spotreby môžu byť ekonomicky veľmi zaujímavé a prinášajú konkrétne úspory. A čo viac – je to krok k tomu, aby sa podnik stal aktívnym hráčom v energetike, nie len jej pasívnym účastníkom.

  1. Viac dotácií na obnoviteľné zdroje i batériové úložiská – Dotačné schémy v podobe Zelená podnikom, ktoré spúšťa Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR pokrývajú aj akumuláciu. Podporu môže podnik získať až 40 % na oprávnené výdavky. To zásadne zvyšuje ekonomiku investícií ako pre firmy, tak aj pre verejné organizácie.
  2. Investície do podilnenia siete – Distribučná sieť zatiaľ nestíha tempo zmien. Pripojenie nových obnoviteľných zdrojov energie alebo batérií často naráža na limity infraštruktúry. Preto bude kľúčová investícia do posilnenia siete, inteligentného riadenia a zapojenia flexibility.
  3. Flexibilita ako služba – Firmy a obce začnú svoje batérie využívať nielen pre vlastnú potrebu, ale aj ako službu. Arbitráž (nakúpim lacno – predám draho), vyrovnávacie služby alebo zdieľanie energie sa tak stanú novým štandardom.

Okrem batérií je flexibilita aj o správaní. Napríklad riadenie spotreby podľa aktuálnej ceny alebo vytváranie predikcií na optimalizáciu využitia energie. Do budúcna už nebude neobvyklé, že si firmy nastavia prevádzkový režim podľa toho, kedy je energia lacná.

„Najväčšie úspory nevznikajú len inštaláciou zelených technológií, ale ich šikovným využitím“,
dodáva obchodný riaditeľ Energovision.

Flexibilita a akumulácia nie sú buzzwordy – sú to konkrétne nástroje, ktoré pomáhajú zvládnuť prechod na udržateľnú, decentralizovanú energetiku. V roku 2025 sa z nich stane norma.
A kto s nimi začne včas, získa nielen úspory, ale aj náskok.