Fotovoltický jav je fyzikálny proces, ktorý umožňuje konverziu slnečnej energie na elektrickú energiu. Tento jav tvorí elementárny mechanizmus funkcie fotovoltických panelov. Solárne systémy kombinujú tieto fotovoltické bunky do väčších panelov, ktoré sa inštalujú na strechách budov alebo v solárnych elektrárňach. Táto technológia je ekologicky šetrná, pretože nevyžaduje spaľovanie fosílnych palív a neprodukuje emisie skleníkových plynov.
Francúzsky fyzik Edmond Becquerel objavil v roku 1839 fotovoltický jav, ktorý on sám nazýval „fotogalvanický jav“. Jeho experimenty zahŕňali vystavenie strieborných platní svetlu v spojení s mokrou elektrolytickou bunkou, čo viedlo k zvýšeniu elektrického prúdu. Tento objav naznačoval, že slnečné svetlo môže byť konvertované na elektrickú energiu. Tento objav položil základy pre vývoj fotovoltaickej technológie a solárnych panelov, ktoré sú dnes dôležitými zdrojmi obnoviteľnej energie.
Fotovoltický jav je implementovaný pomocou fotovoltických buniek, ktoré sú základnými stavebnými blokmi fotovoltických elektrární. Tieto bunky sú zvyčajne vyrobené z polovodičových materiálov, pričom kremík je najpoužívanejším materiálom. Fotovoltická bunka pozostáva z dvoch vrstiev kremíka, typu n (negatívna) a typu p (pozitívna), ktoré vytvárajú štruktúru pn. Spomínaná pn štruktúra je kľúčovým prvkom, ktorý umožňuje fotovoltickému systému fungovať.
Proces fungovania fotovoltického javu začína dopadom slnečné svetlo na fotovoltickú bunku. Fotóny zo svetla prenášajú svoju energiu elektrónom v polovodičovom materiáli. Tento proces uvoľňuje elektróny s väzbou v materiáli a posúva ich do vodivého pásma, kde môžu pohybovať sa voľne. Týmto spôsobom sa vytvára elektrický prúd. Paralelne s pohybom elektrónov sa vo valenčnom pásme vytvára „diera,“ čím sa tvorí elektrón-diera pár a nastavuje sa fáza generovania elektriny.
Fotovoltický jav je ukážkou úspešnej synergickej interakcie medzi fyzikou polovodičov a fotonikou, čo umožňuje fotovoltickým elektrárňam plne využiť obrovský potenciál slnečného žiarenia na generovanie elektrickej energie. Vzhľadom na neustály pokrok v oblasti výskumu a inovácií môžeme očakávať, že budú nasledovať ďalšie revolučné zlepšenia využitia slnečnej energie.
Všetky tieto inovácie nás posúvajú smerom k udržateľnejšiemu energetickému prostrediu a čistejšej budúcnosti.
